AKO STERILIZÁCIA NAŠEJ JESSICE ZACHRÁNILA ŽIVOT

V dnešnom blogu sa s vami podelím o pocity po sterilizácii našej sučky Yorkshirskeho teriéra Jessici. Slovo sterilizácia vo mne vždy vyvolávalo obavy, určite ste aj vy počuli mnoho hororových príbehov o tom ako sa sučky neprebrali po operácii alebo nastali rôzne komplikácie. Tieto príbehy ma niekoľko rokov odhovárali od toho dať Jessicu sterilizovať. Až do dňa kedy som na Jessice spozorovala nezvyčajné správanie, išli sme k našej pani veterinárke a tá mi povedala že sterilizácia je jediné riešenie ako jej zachrániť život. A práve našej perfektnej pani doktorke a zákroku ktorého som sa roky bála vďačím zato že dnes je Jessica stále medzi nami. Ale poďme pekne po poriadku. 

Posednú dobu som spozorovala na Jessice zvlášne správanie, začala viacej spať a menej jedla. A zdala sa mi smutná nečakala som a vzala som ju na veterinu tam je urobili kompletné vyšetrenie krvi a sono. Na sone pani doktorka zbadala nádor na maternici, v tú chvíľu sa mi zrútil svet. Nevedela som čo ďalej a mala som veľký strach. Dohodli sme sa že počkáme na výsledky krvi do ďalšieho dňa. Nasledovný deň ráno som volala za výsledky a kedže boli v poriadku, dohodli sme sa že ďalší deň o 13:00 dovezieme Jessi na zákrok.

A prišiel deň ktorého som sa roky tak bála. Bolo to veľmi ťažké, prišli sme na veterinu a pani doktorka nás vzala dnu do ambulancie a Jessice pichla náladovku boli sme tam až kým úplne nezaspala. Potom sme išli domov a čakali sme . Poviem vám, to čakanie bolo hrozné. Nakoniec som sa dočkala a zazvonil mi telefón, volala pani doktorka že sa zákrok podaril a za dve hodiny môžme prísť pre našu malú pacientku. Keď sme prišli ešte driemala, ale keď som ju vzala na ruky začala krútiť chvostíkom reagovala na môj hlas. Vtedy som vedela že to bude dobré. Keď sme ju doniesli domov ešte stále spala. 

O dve hodinky sa prebrala a ja som jej dala overal ktorý nám dala pani doktorka aby si neoblizovala ranu. Už v ten večer sa postavila na nohy a prešla pár krôčikov, napila sa vody ale hlavne veľa spala. Ďalší deň začala jesť a nasledovali ďalšie dni, kedy sa úplne zotavila, po pár dňoch prešla sama vonku na krátke prechádzky. 

Rana sa po operácii hojila dobre. Po dvoch týždňoch Jess vybrali stehy. 

Dnes sa Jessi s nami teší zo života už je to pol roka čo ju operovali. Boli sme na kontrole a je úplne v poriadku. Som veľmi vďačná pani doktorke ktorá jej zachránila život . A na záver už len toľko ak práve rozmýšľate či dať svojho miláčika operovať neváhajte, radšej skôr ako by už mohlo byť neskoro. ♡

BONBELLA SLOVENSKO